Žijeme v svete v akom žijeme no aj napriek tomu sú rána, kedy sa prebudím s vynikajúcou náladou. Zvyčajne sú to tie, keď vonku svieti slnko a ja sa nezobudím na zvonenie budíka. Tie, keď sa nemusím pre nič stresovať a obliekať sa do 25tich vrstiev oblečenia, pretože vonku leje alebo zas padajú biele chumáče. Milujem slnečné okuliare a to súkromie, ktoré mi dodávajú. Teda, jasné že ma každý pozná, ale ja mám prúd vlastných myšlienok a s radosťou ich nechávam plynúť. Na perách mi pohráva úsmev a ja vlastne niekedy ani neviem prečo. Nie, nie som nijak narušená, nebojte sa. Toto je taký scenár z rozprávky zvanej minulosť. Realita je však taká, že pred tým ako si tie okuliare nasadím, zapnem počítač a krásny deň je za nami. Viem, že nemusím. A asi to tak aj začnem robiť a vrátim sa k scenáru spred pár rokov. Možno nebudem vedieť novinky, ale aspoň si užijem jeden celý deň s dobrou náladou. Tam, na stránke zla, sa vždy nájde jeden mudrlant, ktorý vás dokáže vytočiť do nepríčetnosti. Je dosť možné, že je to nejaká nová rasa ľudí, ktorí sa v tom vyžívajú. Akosi zároveň s nimi sa objavil aj nový druh alergie. Hádajte akej. Asi ňou trpím! Milujem mäkké vankúše, sú také antistresové 😀 A obdivujem ľudí, ktorí sa nad to všetko dokážu povzniesť. Prosím, naučte ma to!! Skúšala som už čokoľvek, ale stále mám sklony k násiliu. Našťastie, aspoň tie dokážem ovládať. Som človek, ktorý vie povedať pravdu do očí a tiež vyjadrí vlastný názor. Som rada, keď niekto robí to isté. Ale prečo musí nejaký jedinec svoj názor omieľať stále dookola a vytáčať tým ľudí naokolo? Poraď, ale nevnucuj! Nikto, ale naozaj nikto (okrem rodičov:D) nemôže vedieť, čo je pre vás najlepšie. S počítačom, či bez neho….v dnešnej dobe sú pevné nervy a dávka flegmatizmu na nezaplatenie. Väčšina je celkom chápavá a preto prosím, povedzte mi niečo raz a ja si tú radu vezmem k srdcu, ale nekazte mi deň vnucovaním názorov, o ktoré koniec koncov nemám záujem.